Vždy naše deti
Vždy naše deti: Pastoračné posolstvo rodičom homosexuálnych detí a odporúčania pre tých, čo slúžia v pastorácii
Stanovisko komisie pre manželstvo a rodinu pri Biskupskej konferencii USA
Predslov
Cieľom tohto pastoračného posolstva je prihovoriť sa k rodičom, ktorí sa pokúšajú vyrovnať so zistením homosexuality u svojho dospievajúceho alebo dospelého dieťaťa. Vyzýva rodiny, aby čerpali zo studnice viery, nádeje a lásky, v situácii, keď čelia nejasnej budúcnosti. Chce, aby vedeli, že Cirkev ponúka obrovské duchovné zdroje, aby ich posilnila a podporila v tomto momente života ich rodiny aj v dňoch, ktoré prídu.
Toto posolstvo čerpá z Katechizmu katolíckej Cirkci, učenia pápeža Jána Pavla II. a z vyhlásenia Kongregácie pre náuku viery a našej vlastnej konferencie. Toto posolstvo nie je pojednávaním o homosexualite. Nie je ani systematickýcm prezentovaním morálneho učenia Cirkvi. Neznamená ani nový objav v teologickom zmysle. Ale skôr, spoliehajúc sa na učenie Cirkvi,
ako aj na našu vlastnú pastoračnú skúsenosť, chceme hovoriť slová viery, nádeje a lásky rodičom, ktorí potrebujú láskyplnú prítomnosť Cirkvi v čase, ktorý je asi jedným z najnáročnejších v ich živote. Tiež dúfame, že toto posolstvo bude prospešné pre kňazov a pre ľudí v pastoračnej službe, ktorí sú často tými prvými, na koho sa obrátia rodičia alebo ich deti so svojimi bojmi a obavami.
V posledných rokoch sme sa pokúšali priblížiť k rodinám nachádzajúcim sa v zložitej situácii. Naša iniciatíva mala formu krátkych vyhlásení ako toto, bola určená pre ľudí, ktorí nadobudli pocit, že sú mimo okruhu starostlivosti Cirkvi. Posolstvo Vždy naše deti pokračuje v tejto
tradícii. Táto správa nemá za cieľ obhajovať alebo slúžiť nejakej agende. Nemôže byť chápaná ako obhajoba toho, čo niektorí nazývajú " homosexuálny životný štýl". Vždy naše deti je podanou rukou biskupskej Komisie pre manželstvo a rodinu rodičom a iným členom rodiny, ktorým ponúka nový pohľad na milosť prítomnú v rodinnom živote a nevyčerpateľné milosrdenstvo Krista, nášho Pána.
"Vyžaduje sa ešte veľkorysejšie, múdrejšie a obozretnejšie pastoračné úsilie, podľa vzoru Dobrého Pastiera, hlavne v prípade rodín, ktoré sa často nezávisle od ich vlastných prianí a pôsobením rôznych tlakov, ocitnú tvárou v tvár situáciám, ktoré sú objektívne ťažké" Ján Pavol II, O rodine, 1981, no. 77
Kritický moment a čas milosti
Keď čítaš túto správu, možno cítiš, že tvoj život je v zmätku. Ty a tvoja rodina možno čelíte jednej z ťažkých situácii, o ktorých náš sv. Otec hovorí:
- Myslíte si, že vaše dospievajúce dieťa zažíva príťažlivosť k rovnakému pohlaviu
a/alebo pozorujete správanie, ktoré považujete za mätúce alebo znepokojujúce,
alebo s ktorým nesúhlasíte - Váš syn alebo dcéra zverejnili, že on alebo ona má homosexuálnu orientáciu
- Dochádza u vás k napätiu medzi láskou k vášmu dieťaťu, ako ku drahému Božiemu stvoreniu, a neochotou súhlasiť s takým správaním, o ktorom viete, že Cirkev učí, že je zlé.
Tomuto bolestnému času nemusíte čeliť osamote, bez ľudskej pomoci alebo Božej Milosti, Cirkev môže byť nástrojom aj pomoci aj uzdravenia. Toto je dôvod, prečo vám my, biskupi, ako vaši pastieri a učitelia píšeme.
V tejto pastoračnej správe čerpáme z darov viery ako aj učenia a pastoračnej praxe Cirkvi, aby sme poskytli milujúcu podporu, spoľahlivé vedenie a odporúčania pe ľudí v pastoračnej službe, primerané vašim potrebám a potrebám vášho dieťaťa. Naša správa hovorí o vašom sebaprijatí, vašej viere a hodnotách, vašich otázkach, o všetkom, s čím v tejto chvíli bojujete; prijímať a milovať svoje dieťa ako dar Boží, a prijímať úplnú pravdu Božieho zjavenia o dôstojnosti ľudskej osoby a význame ľudskej sexuality. V rámci katolíckeho morálneho pohľadu neexistuje protirečenie medzi týmito úrovňami prijatia, lebo pravda a láska nie sú v protiklade. Sú nerozlučne spojené a zakorenené v jednej osobe, Ježišovi Kristovi, ktorý zjavuje Boha ako nekonečnú pravdu a spásonosnú lásku.
Svojou správou oslovujeme tiež širšiu cirkevnú komunitu, osobitne kňazov a ostatných v pastoračnej službe, so žiadosťou, aby naše slová boli pretlmočené do postojov a skutkov, ktoré nasledujú cestu lásky, ako nás učí Kristus. Práve prostredníctvom spoločenstva svojich veriacich vám Kristus dáva nádej, pomoc a uzdravenie, takže celá vaša rodina by mohla rásť do dôverného spoločenstva života a lásky, ako to má Boh v úmysle.
Sebaprijatie
Pretože niekorých z vás by mohol strhnúť príliv emócií, najskôr sa zameriame na pocity. Aj keď dar ľudskej sexuality môže byť niekedy veľkou záhadou, učenie Cirkvi o homosexualite je jasné. Práve preto, že požiadavky tohto učenia sa teraz stali veľmi osobné vo vzťahu k vášmu synovi alebo dcére, môžete sa cítiť zmätení a plní rozporov.
Možno zažívate veľa rôznych emócií, všetky v rôznej miere, ako napríklad tieto:
Úľava Možno ste mali niekedy pocit, že váš syn alebo dcéra je inakšia v nejakom smere. Teraz on alebo ona za vami prišli, a zdôverili sa s niečim veľmi podstatným. Je možné, že ostaní súrodenci to zistili už skôr ako vy, ale neboli ochotní povedať vám to. Predsa ale, záťaž opadla. Uvedomte si, že vaše dieťa vám toto povedalo nie preto, aby vás ranilo, alebo získalo odstup, ale z lásky, dôvery a túžby po úprimnosti, dôvernosti a bližšej komunikácii.
Hnev Možno sa cítite podvedený alebo manipulovaný vašim synom alebo dcérou. Môžete sa
hnevať na vášho manželského partnera, obviňujúc ho, že on "urobil z dieťaťa toto", zvlášť v prípade, keď vzťah rodič-dieťa bol problematický. Možno sa hneváte na seba, za to, že ste nerozoznali náznaky homosexuality. Možno pociťujete sklamanie spolu s hnevom, ak členovia rodiny a niekedy aj súrodenci, odmietajú svojho homosexuálneho brata alebo sestru. Tiež je možné pociťovať hnev, ak sa zdá, že členovia rodiny alebo priatelia priveľmi akceptujú a podporujú homosexualitu. A tiež - a nemožno to zľahčovať, je tu možný hnev na Boha za to, že toto všetko sa deje.
Smútok Teraz možno pociťujete, že vaše dieťa nie je presne ten istý človek, o ktorom ste si doteraz mysleli, že ho poznáte. Predstavujete si, že váš syn alebo dcéra vám nikdy nedajú vnúčatá. Tieto stratené očakávania ako aj skutočnosť, že homosexuálny človek často zažíva diskrimináciu a otvorené nepriateľstvo, vám môžu spôsobovať veľký smútok.
Strach Možno sa bojíte o fyzickú bezpečnosť svojho dieťaťa a jeho všeobecné dobro tvárou v tvár predsudkom voči homosexuálnym ľuďom. Najmä sa bojíte, že ostatní vo vašom okolí možno vaše dieťa vylúčia alebo sa budú k nemu alebo k vašej rodine správať s opovrhnutím. Strach, že vaše dieťa sa nakazí HIV/AIDS alebo inou pohlavne prenosnou chorobou, je vážny a všadeprítomný. Ak je vaše dieťa rozrušené, možno sa znepokojujete že uvažuje o samovražde.
Vina, hanba, a osamelosť "Keby sme len boli urobili .... alebo neurobili...." sú slová, ktorými sa rodičia v tomto štádiu dokážu mučiť. Ľútosť a sklamanie sa objavujú ako duchovia minulosti. Pocit zlyhania vás môže doviesť do údolia hanby, čo vás následne izoluje od vášho dieťaťa, vašej rodiny a ostatných podporných komunít.
Rodičovská podpora a hrdosť Homosexuálny človek často zažíva v našej spoločnosti diskrimináciu a skutky násilia. Ako rodič prirodzene chcete chrániť svoje dieťa pred ublížením, bez ohľadu na jeho vek. Možno stále trváte na: " stále si moje dieťa a na tom sa nikdy nič nezmení. Si tiež darom od Boha, nadaný a povolaný naplniť zámer v Božom pláne."
Sú dve dôležité veci, ktoré musíte mať stále na pamäti, keď sa pokúšate usporiadať svoje pocity. Po prvé, počúvajte ich. Môžu obsahovať kľúč k plnšiemu objaveniu Božej vôle pre vás. Po druhé, pretože niektoré pocity môžu byť mätúce alebo protirečivé, nie je nevyhnutné konať
podľa všetkých. Priznanie si ich možno postačí, ale možno je potrebné aj o svojich pocitoch hovoriť. Neočakávajte, že všetky napätia môžu byť alebo budú vyriešené. Kresťanský život je
cesta značená vytrvalosťou a modlitbou. Je to cesta vedúca odtiaľ, kde sme, tam, kam vieme, že nás Boh volá.
Prijatie vášho dieťaťa
Ako môžete najlepšie vyjadriť svoju lásku - samotný odraz Božej bezpodmienečnej lásky - voči vášmu dieťatu? Najmenej dve veci sú nevyhnutné:
Po prvé, neprerušujte kontakt, neodmietajte svoje dieťa. Šokujúce množstvo mladých
homosexuálnych ľudí končí na uliciach kvôli odmietnutiu vlastnými rodinami. Toto a iné extrémne napätia môžu mladého človeka vystaviť veľkému nebezpečenstvu sebadeštruktívneho správania, ako je napríklad látková závislosť alebo samovražda.Vaše dieťa vás a vašu rodinu potrebuje teraz asi viac ako kedykoľvek predtým. On alebo ona sú stále tým istým človekom. Vaše dieťa, ktoré vždy bolo pre vás Božím darom teraz môže byť príčinou iného daru: vaša rodina sa stane úprimnejšou, ohľaduplnejšou a podporujúcou. Áno, vaša láska môže byť touto skutočnosťou skúšaná, ale môže v tomto boji tiež zosilnieť, aby láskyplne odpovedala.
Druhým spôsobom, ako vyjadriť lásku, je hľadať pre vaše dieťa aj pre vás primeranú pomoc. Ak je váš syn alebo dcéra dospievajúci, je možné, že on alebo ona prejavuje znaky, ktoré vo vás
vyvolávajú obavy, ako napríklad to, čo sa dieťa rozhodlo čítať, alebo pozerať v médiách, jeho/jej intenzívne priateľstvá, a iné podobné pozorovateľné príznaky a sklony. To, čo sa vyžaduje zo strany rodičov, je prístup, ktorý nepredpokladá, že u vášho dieťaťa sa rozvinula homosexuálna orientácia a ktorý vám pomôže udržať láskyplný vzťah pri poskytovní podpory, informácií, povzbudenia a morálneho vedenia. Rodičia musia byť stále na pozore, čo sa týka správania dieťaťa a v prípade potreby urobiť primeraný zásah.
V mnohých prípadoch môže byť vhodné a potrebné, aby Vaše dieťa dostalo odbornú pomoc,
vrátane poradenstva a duchovného nasmerovania. Samozrejme je dôležité , aby on alebo ona prijali toto odborné vedenie dobrovoľne. Hľadajte terapeuta, ktorý má zmysel pre náboženské hodnoty a ktorý chápe zložitú povahu sexuality. Takýto človek by mal mať skúsenosti s pomocou ľuďom rozpoznať význam raného sexuálneho správania, sexuálnej príťažlivosti a sexuálnych fantázií spôsobom, ktorý povedie k hlbšiemu objasneniu a sebaidentite. Počas toho je však nevyhnutné, aby ste zostali otvorení na možnosť, že váš syn alebo dcéra sa snaží pochopiť a prijať základnú homosexuálnu orientáciu.
O význame a dosahu pojmu homosexuálna orientácia neexistuje všeobecná dohoda. Učenie
Cirkvi uznáva rozdiel medzi homosexuálnymi "sklonmi", ktoré sa prejavujú ako "prechodné" a homosexuálmi, ktorí sú takíto s konečnou platnosťou na základe nejakých vrodených inštinktov" (Kongregácia pre Náuku viery, Deklarácia ohľadne niektorých otázok týkajúcich sa sexuálnej etiky, 1975, článok VIII - *viď citácia za článkom).
Vo svetle tejto možnosti sa zdá vhodné považovať sexuálnu orientáciu (hetersexuálnu alebo
homosexuálnu) za hlboko zakorenenú dimenziu ľudskej osobnosti a uznať jej relatívnu stabilitu. Homosexuálna orientácia vytvára silnejšiu emocionálnu a sexuálnu príťažlivosť voči osobám rovnakého pohlavia, než voči osobám opačného pohlavia. To úplne nevylučuje záujem a starostlivosť o osoby opačného pohlavia a tiež príťažlivosť k osobám opačného pohlavia. Ak osoba má homosexuálnu orientáciu, to ešte nevyhnutne neznamená, že sa zapojí do homosexuálnej aktivity.
Zdá sa, že neexistuje len jedna príčina vzniku homosexuálnej orientácie. Všeobecný názor odborníkov je, že existuje niekoľko faktorov - genetické, hormonálne, psychologické, ktoré
môžu k nej viesť. Všeobecne platí, že sexuálna orientácia je vnímaná ako daná, a nie ako niečo slobodne zvolené. Samozrejme, preto homosexuálnu orientáciu nemožno považovať za hriešnu, lebo morálka predpokladá slobodu voľby[1].
Niektoré homosexuálne osoby chcú, aby sa o nich verejne vedelo, že sú gayovia alebo
lesby. Tieto termíny obyčajne vyjadrujú stupeň ich sebauvedomenia a sebaprijatia v spoločnosti. Aj keď sa vám tieto termíny môže zdať pohoršujúce vzhľadom na politický alebo spoločenský význam tohto slova, je nevyhnutné byť vnímavý na to, ako ich váš syn alebo dcéra používa. Jazyk by nemal byť prekážkou budovaniu dôvery a úprimnej komunikácie. Homosexuálnemu človeku môžete pomôcť dvoma základnými spôsobmi: Po prvé, povzbuďťe
ho/ju, aby spolupracoval/a s Božou milosťou v snahe žiť život v čistote. Po druhé, sústreďte sa na človeka, nie na sexuálnu orientáciu samotnú. To zahŕňa aj rešpektovať slobodu človeka prijať alebo odmietnuť terapiu zameranú na zmenu sexuálnej orientácie. Ak vezmeme do úvahy súčasný stav medicínskych a psychologických poznatkov, neexistuje žiadna záruka, že takáto liečba bude úspešná. Preto nemôže byť povinné podrobiť sa jej, hoci niektorí ju môžu považovať za prospešnú.
Pre úplnosť je nevyhnutné pripomenúť jednu základnú pravdu. Boh miluje každého človeka ako jedinečnú osobu. Sexuálna identita pomáha definovať tú jedinečnú osobu, ktorou sme, a jednou zo súčastí našej sexuálnej identity je sexuálna orientácia. Takže naša celková osobnosť zahŕňa viac ako len sexuálnu orientáciu. "Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce." (1 Samuel 16,7) Boh nemiluje niekoho o nič menej len preto, že on alebo ona je homosexuál. Božia láska je vždy a všade ponúkaná tým, ktorí sú otvorení ju prijímať. Slová sv. Pavla ponúkajú veľkú nádej:
A somsi istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežactvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ješišovi, našom Pánovi. (Rim.8,38-39)
Prijatie Božieho plánu a služba v Cirkvi
Pre veriaceho človeka, prijatie seba a prijatie homosexuálneho dieťaťa prebieha v širšom kontexte prijatia nadprirodzene zjavenej pravdy o dôstojnosti a osude ľudských
bytostí. Je zodpovednosťou Cirkvi, veriť a učiť túto pravdu, predstaviť ju ako celistvú morálnu víziu a aplikovať túto víziu na konkrétne situácie skze pastoračných pracovníkov. Prezentujeme tu základné body tohto morálneho učenia.
Každá osoba má svoju dôstojnosť, lebo on alebo ona je stvorený/á na Boží obraz. Hlboký rešpekt k celej osobnosti vedie Cirkev k zastávaniu učenia a učeniu, že sexualita je darom od Boha. Byť stvorený Bohom ako muž alebo žena je základnou časťou nadprirodzeného plánu, lebo je to ich sexualita - a tajomná zmes duše a tela, ktorá umožňuje ľudským bytostiam deliť sa o Božiu tvorivú lásku a život.
Ako každý dar od Boha, sila a sloboda sexuality sa môže nasmerovať na dobro aj zlo.
Každá osoba, či homosexuálna alebo heterosexuálna, je povolaná k osobnej zrelosti a
zodpovednosti. S pomocou Božej milosti je každý povolaný žiť cnosť čistoty vo vzťahoch. Čistota znamená integrovanie vlastných myšlienok, pocitov a skutkov v oblasti ľudskej sexuality spôsobom, ktorý hodnotí a rešpektuje vlastnú dôstojnosť a dôstojnosť toho druhého. Je to "duchovná sila oslobodzujúca lásku od sebeckosti a agresie" (Pontifikálny koncil pre rodinu, Pravda a význam ľudskej sexuality, 1996, č.16).
Kristus povoláva všetkých svojich nasledovníkov, či už žijú v maželstve, alebo slobodný
celibátny život, k vyšším úrovniam lásky. To zahŕňa nielen vernosť, odpustenie, nádej, vytrvalosť a obetu, ale aj čistotu, ktorá je vyjadrená cudnosťou a sebaovládaním. Život v čistote je možný, aj keď nie vždy ľahký, lebo zahŕňa nepretržitú námahu obracania sa v ústrety k Bohu a preč od hriechu, zvlášť pomocou sily sviatosti zmierenia a eucharistie. Boh vlastne očakáva od každého úsilie o dokonalosť v láske, ktorú postupne dosahuje cez stupne morálneho rastu
(Ján Pavol II, On the Family, 1981, č.34). Aby sme neodbočili z cesty konverzie máme k dispozícii Božiu milosť, ktorá je postačujúca pre tých, čo sa jej otvoria a prijmu ju. Okrem toho, ako homosexuálne osoby "zasväcujúce svoj život porozumeniu podstate ich Božieho osobného povolania, budú schopní sláviť sviatosť zmierenia vernejšie a prijímať Pánovu milosť ponúkanú zdarma za účelom premenenia ich životov plnšie podľa jeho úmyslov". (Kongregácia pre doktrínu viery, List o pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby, 1986, č. 12).
Čisto žiť a milovať znamená že "iba v manželstve sexuálny styk plne symbolizuje dvojitý zámer Stvoriteľa, ako akt zmluvy lásky, s potenciálom spoluúčasti na stvorení nového ľudského života" (Katolícka konferencia biskupov USA, Ľudská sexualita: Katolícka perspektíva pre vzdelanie a celoživotné vzdelávanie, 1991, str. 55). To je základné učenie našej Cirkvi o sexualite, založené na biblickom zápise o mužovi a žene, stvorených na obraz Boha a pre vzájomnú jednotu (Gn 2-3).
Z toho vyplývajú dva závery. Po prvé, že Božím plánom je, aby sa sexuálny styk vyskytoval iba v manželstve muža a ženy. Po druhé, každý takýto akt musí byť otvorený na možné počatie ľudského života. Homosexuálny styk nespĺňa tieto dve podmienky. Preto Cirkev učí, že homogenitálne správanie je objektívne nemorálne, pričom treba rozlišovať medzi týmto správaním a homosexuálnou orientáciou, ktorá sama o sebe nie je nemorálna. Je tiež dôležité
pochopiť, že ako homosexuálna, ani heterosexuálna náklonnosť nevedie nevyhnutne k sexuálnej aktivite. Celistvosť osoby sa nedá redukovať na sexuálnu orientáciu, alebo správanie.
Úcta k Bohom danej dôstojnosti všetkých osôb znamená rozpoznanie ľudských práv a
zodpovedností. Učenie Cirkvi vyjasňuje, že základné ľudské práva homosexuálnych osôb musia byť obhajované a že všetci z nás sa musia snažiť eliminovať akékoľvek formy
nespravodlivosti, útlaku, alebo násilia voči nim (viď List o pastoračnej starostlivosť o homosexuálne osoby, 1986, č.10). Nestačí sa iba vyhnúť diskriminácii. Homosexuálne osoby "treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom" (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 2358). Tie, ako každá ľudská bytosť, musia byť živení na viacerých rôznych úrovniach súčasne. To zahŕňa priateľstvo, ktoré je spôsobom lásky a je nevyhnutné pre zdravý ľudský vývoj. Je jedným z najbohatších ľudských skúseností. Priateľstvo môže prekvitať a prosperuje mimo genitálnych sexuálnych pomerov.
Kresťanské spoločenstvo by malo homosexuálnym sestrám a bratom ponúknuť porozumenie a pastoračnú starostlivosť. Viac než pred 20 rokmi sme my, biskupi, deklarovali, že "homosexuáli... by mali mať aktívnu úlohu v kresťanskej komunite" (Národná konferencia katolíckych biskupov USA, Žiť v Ježišovi Kristovi: Pastoračné reflexie o morálnom živote, 1976, str. 19). Čo to znamená v praxi? Znamená to, že všetky homosexuálne osoby majú právo byť prijaté do komunity, aby počuli slovo Boha a prijali pastoračnú starostlivosť. Homosexuálne osoby žijúce čistý život by mali mať príležitosti na vedenie a službu pre komunitu. Tak, či tak, Cirkev má právo odmietnuť dať verejné funkcie v službe a vedení ľudí ľuďom, či už homosexuálom alebo heterosexuálom, ktorých verejné správanie protirečí jeho učeniu.
Cirkev tiež uznáva dôležitosť a naliehavosť služby osobám s HIV/AIDS. Aj keď HIV/AIDS je epidémia postihujúca celú ľudskú rasu, nie iba homosexuálne osoby, má devastujúce následky na nich a priniesla veľký žiaľ mnohým rodičom, rodinám a priateľom. Bez prehliadania sebadeštrukčného správania alebo popierania osobnej zodpovednosti, odmietame názor, že HIV/AIDS je priamym trestom od Boha. Navyše osoby s AIDS nie sú vzdialení, neznámi ľudia, objekty našich zmiešaných pocitov ľútosti a averzie. Musíme ich mať na zreteli ako jednotlivcov aj ako spoločenstvo a objať ich s nepodmienenou láskou... Súcitná láska voči osobám s HIV je jedinou autentickou odpoveďu evanjelia. (Národná konfrencia Katolíckych biskupov, Pozvaní k súcitu a zodpovednosti: Odpoveď na HIV/AIDS krízu, 1989).
Nič vo Svätom písme alebo v katolíckom učení nemôže byť použité na to, aby ospravedlnilo postoje a správanie vychádzajúce z predsudkov alebo diskriminácie. Opakujeme tu, čo sme povedali v predchádzajúcom vyhlásení:
Vyzývame všetkých kresťanov a ľudí dobrej vôle konfrontovať ich vlastné strachy z homosexuality a obmedziť humor a diskrimináciu, ktorými sa prehrešujú voči homosexuálnym osobám. Chápeme, že mať homosexuálnu orientáciu prináša so sebou dosť obáv, bolesti a problémov so sebaakceptácou už aj bez predsudkov, ktoré dodatočne prináša spoločnosť. (Ľudská sexualita: Katolícka perspektíva pre vzdelávanie a celoživotné učenie, 1991, str.55)
Pastoračné doporučenia
S pohľadom na prekonanie izolácie, ktorú vy alebo váš syn či dcéra možno prežívate, ponúkame tieto doporučenia vám, ako aj kňazom a pastoračným pracovníkom.
Pre rodičov:
1. Prijmite a milujte sa navzájom ako rodičia, aby ste mohli prijať a milovať aj vašu dcéru
alebo syna. Neobviňujte sa za homosexuálnu orientáciu vášho dieťaťa.
2. Robte všetko potrebné, aby ste pokračovali v preukazovaní lásky voči vášmu dieťaťu.
Tak, či tak, prijatie jeho alebo jej homosexuálnej otientácie nemusí znamenať súhlas so všetkými súvisiacimi postojmi a voľbami v správaní. V skutočnosti budete sa možno musieť postaviť voči určitým aspektom životného štýlu , ktorý budete považať za neprípustný.
3. Nabádajte svojho syna či dcéru aby ostali súčasťou spoločenstva katolíckej viery. A ak
opustili Cirkev, naliehajte na nich, aby sa vrátili a zmierili so spoločenstvom, zvlášť formou sviatosti zmierenia.
4. Doporučte vášmu synovi či dcére duchovného mentora, ktorý by poskytol duchovné vedenie v modlitbe a vo vedení čistého a cnostného života.
5. Nájdite pomoc pre seba, snáď vo forme poradenstva alebo duchovného vedenia, keďže sa usilujete o porozumenie, prijatie a vnútorný pokoj. Tiež porozmýšľajte o pripojení sa k rodičovskej podpornej skupine, alebo o účasti na duchovných cvičeniach zameraných na katolíckych rodičov homosexuálnych detí. Aj iní prešli už túto cestu pred vami, ale vy sa možno dostanete ešte ďalej. Môžu sa s vami podeliť o to, ako riešiť delikátne rodinné situácie, ako napríklad, ako povedať členom rodiny a priateľom o vašom dieťati, ako vysvetliť homosexualitu mladším deťom, alebo ako sa správať voči priateľom vášho syna alebo dcéry v duchu kresťanstva.
6. Vyjdite v láske a službe v ústrety iným rodičom, ktorí sa boria so synovou či dcérinou
homosexualitou. Navrhnite založenie podpornej skupiny pre rodičov vo vašej farnosti. Diecézna rada pre rodinu, Katolícka charita, prípadne špeciálna diecézna služba pre gayov a lesby vám môže poskytnúť pomoc.
7. Keď požívate výhodu zo vzdelávania a podpory nezabudnite, že môžte zmeniť iba seba.
Môžte byť zodpovední iba za svoje názory a skutky a nie za názory a skutky svojich detí.
8. Vložte svoju vieru plne do rúk Božích, lebo On je silnejší, súcitnejší a milosrdnejší ako sme my, alebo akými by sme mohli byť.
Pre služobníkov Cirkvi:
1. Buďte k dispozícii rodičom a rodinám, ktoré vás požiadajú o pastoračnú pomoc, duchovné vedenie a modlitbu.
2. Prijmite homosexuálne osoby do spoločenstva veriacich a hľadajte tých, ktorí sa
vzdialili. Predchádzajte streotypom a odsudzovaniu. Snažte sa najprv počúvať. Nepredpokladajte, že všetky homosexuálne osoby sú sexuálne aktívne.
3. Vzdelávajte sa vo veciach homosexuality a učenia Cirkvi, aby vaše kázne, učenie a vedenie bolo informované a efektívne.
4. Keďhovoríte na verejnosti, používajte slová "homosexuál", "gay" a "lesba" s úctou a primeraným spôsobom.
5. Udržujte zoznam agentúr, spoločenstiev a poradcov, prípadne iných expertov, na ktorých
by ste mohli odkázať homosexuálne osoby, prípadne ich rodičov a členov rodiny, keď vás požiadajú o špecializovanú pomoc. Doporučte organizácie, ktorých činnosť je v súlade s učením Cirkvi.
6. Pomôžte založiť a propagovať podporné skupiny pre rodičov a členov rodiny.
7. Informujte sa o HIV/AIDS, aby ste mohli byť lepšie informovaní a súcitnejší vo vašej
službe. Zapojte modlitby v rámci liturgie pre tých, čo majú HIV/AIDS, ich opatrovateľov, za tých, čo zomreli a ich rodiny, druhov a priateľov. Zvláštna svätá omša za chorých by mohla byť prepojená so Svetovým dňom boja proti AIDS (1. december) alebo s miestnymi programami, ktoré informujú o AIDS.
Záver
Pre svätého Pavla je láska najväčším z duchovných darov. Svätý Ján považuje lásku za najistejšie znamenie Božej prítomnosti. Ježiš lásku navrhuje ako základ jeho dvoch prikázaní, ktoré napĺňajú celý Zákon a Prorokov. Láska tiež je pokračovanie príbehu každého človeka.
Lásku možno zdieľať, živiť, odmietnuť a niekedy aj stratiť. Nasledovať Kristovu cestu lásky je výzvou pre každú rodinu dnes. Vaša rodina má teraz pridanú príležitosť deliť sa s láskou a prijať lásku. Naše cirkevné spoločenstvá sú rovnako povolané k príkladnému vzoru lásky a spravodlivosti. Naše homosexuálne sestry a bratia, vlastne, všetci ľudia, sú povolaní ku zodpovedným formám lásky.
Našim homosexuálnym bratom a sestrám ponúkame záverečné slovo.:
Táto správa je vystretou rukou k vašim rodičom a rodinám, pozývajúca ich prijať Božiu milosť prítomnú teraz v ich životoch a dôverovať v nevyčerpateľnú milosť nášho Pána, Ježiša Krista. Teraz vystierame naše ruky a pozývame vás, aby ste urobili to isté. Sme povolaní stať sa jedným telom, jednou dušou v Kristovi. Potrebujeme jeden druhého a "... všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske. " (Ef 4,15-16).
Aj keď sa v tomto čase cítite sklamaní, zranení, alebo nahnevaní, neodchádzajte od vašich rodín, od vášho kresťanského spoločenstva, od všetkých tých, čo vás milujú. Na vás sa má zjaviť Božia láska.
Vy ste ste stále našimi deťmi.
V láske niet strachu ... dokonalá láska vyháňa strach. (1 Jn 4,18a)
Bibliografia učenia Cirkvi
Catechism of the Catholic Church. Washington, D.C.: United States Catholic Conference, 1994: nos. 2357-2359.
Congregation for the Doctrine of the Faith. Declaration on Certain Questions Concerning Sexual Ethics (Persona Humana). Washington, D.C.: United States Catholic Conference, 1975.
Congregation for the Doctrine of the Faith. Letter to the Bishops of the Catholic Church on the Pastoral Care of Homosexual Persons. Washington, D.C.: United States Catholic Conference, 1986.
National Conference of Catholic Bishops. Called to Compassion and Responsibility: A Response to the HIV/AIDS Crisis. Washington, D.C.: United States Catholic Conference, 1990.
National Conference of Catholic Bishops. Human Sexuality: A Catholic Perspective for Education and Lifelong Learning. Washington, D.C.: United States Catholic Conference, 1991.
National Conference of Catholic Bishops. To Live in Christ Jesus: A Pastoral Reflection on the Moral Life. Washington, D.C.: United States Catholic Conference, 1976.
Pontifical Council for the Family. The Truth and Meaning of Human Sexuality. Washington, D.C.: United States Catholic Conference, 1996.
Pope John Paul II. Apostolic Exhortation on the Family (Familiaris Consortio). Washington, D.C.: United States Catholic Conference, 1981.
Pope John Paul II. The Splendor of Truth (Veritatis Splendor). Washington, D.C.: United States Catholic Conference, 1993.
Poznámky
1. The Catechism of the Catholic Church states also: "This inclination, which is objectively disordered, constitutes for most [persons with the homosexual inclination] a trial" (no. 2358).
2. In matters where sexual orientation has a clear relevance, the common good does justify its being taken into account, as noted by the Congregation for the Doctrine of the Faith in Some Considerations Concerning the Response to Legislative Proposals on the Non-Discrimination of Homosexual Persons, 1992, no. 11.
Always Our Children: A Pastoral Message to Parents of Homosexual Children and Suggestions for Pastoral Ministers is a statement of the NCCB Committee on Marriage and Family. It was prepared in the Secretariat for Family, Laity, Women, and Youth under the supervision of the above committee. Publication was approved by the Administrative Committee on September 10, 1997. The statement is further authorized for publication by the undersigned.
Monsignor Dennis M. Schnurr, General Secretary, NCCB/USCC.
Copyright © 1997, United States Catholic Conference, Inc., Washington, D.C. All rights reserved. No part of this work may be reproduced or transmitted in any form or by any means,
electronic or mechanical, including photocopying, recording, or by any information storage and retrieval system, without permission in writing from the copyright holder.
Zdroj: https://www.usccb.org/issues-and-action/human-life-and-dignity/homosexuality/always-our-children.cfm
Súvisiace články: https://www.catholicculture.org/culture/library/view.cfm?recnum=448
* Nasledujúca citácia už nie je súčasťou dokumentu "Vždy naše deti". Pridali sme ju pre lepšie pochopenie 5. odseku časti: Prijatie vášho dieťaťa.
Je to preklad druhého odseku článku VIII, Prehlásenie o niektorých otázkach sexuálnej etiky Persona Humana, Posvätná kongregácia pre vieroučné otázky, 29.12.1975:
"Rozlišuje sa a zdá sa, že opodstatnene, medzi homosexuálmi, u ktorých tendencia pochádza z nesprávnej výchovy, z nedostatku normálneho sexuálneho vývoja, z návyku, zo zlého príkladu alebo z iných obdobných príčin a je dočasná alebo prinajmenej nie je neliečiteľná; a homosexuálmi, ktorí sú definitívne takí z nejakého druhu vrodeného inštinktu alebo patologickej konštitúcie, ktorý sa považuje za neliečiteľný."